Náš čas je univerzitným periodikom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Doposiaľ vyšiel v 26 ročníkoch v printovej podobe a bol zdarma rozširovaný na akademickej pôde. V roku 2022 sa mení jeho podoba na online verziu, nemení sa však jeho zameranie. Aj v digitálnej podobe bude Náš čas čitateľom prinášať množstvo zaujímavých informácií - rozhovory s významnými osobnosťami našej univerzity, pravidelné rubriky, články o dôležitých udalostiach zo života UKF, o projektoch, mobilitách, publikačnej aktivite, o výsledkoch vo vede, výskume i umeleckej činnosti, takisto články o úspechoch našich vysokoškolákov a postrehy z ich študentského života. Veríme, že čitatelia si rovnako ako printovú verziu obľúbia aj online podobu časopisu a aj vďaka ich názorom a podnetom bude Náš čas stále lepší a kvalitnejší.
Podnetná a reflektívna prednáška kolegu z madridskej univerzity
V digitálnej ére považuje vedec a pedagóg Antonio Barnés Vázquez za naliehavo potrebné podporovať humanistickú víziu, aby sme sa my nestali služobníkmi technológie.
Na pôde našej alma mater sa v pondelok 11. novembra 2024 konala prednáška španielskeho vedca a pedagóga Antonia Barnésa Vázqueza, reflektujúca – ako indikuje aj samotný názov – Opodstatnenosť humanizmu v čase fragmentárnosti. Dr. Barnés Vázquez vyučuje španielsku literatúru na Univerzite Complutense v Madride a je autorom mnohých publikácií o svetovej literatúre. Bližšie sa venoval predovšetkým Miguelovi de Cervantesovi Saavedrovi a za svoju publikáciu „Čítal som u Vergília“: Klasická tradícia v Quijotovi (“Yo he leído en Virgilio”: La tradición clásica en el Quijote, 2009) získal medzinárodnú cenu za vedecký a kritický výskum „Miguel de Cervantes“. Svoj záujem o autorov z rôznych období a jazykov spája predovšetkým s obhajobou kníh v digitálnej ére a tvorivým písaním. V ostatných rokoch bol taktiež spoluorganizátorom viacerých podujatí a aktivít, sústrediacich sa na skúmanie prítomnosti Boha v literárnych dielach, nevynímajúc menšie či marginalizované literatúry a diela.
Dr. Barnés Vázquez vo svojej prednáške nadviazal na skutočnosť, že kým racionalizmus tvorí systematické diskurzy a médiá vytvárajú fragmentárne diskurzy, humanizmus, na druhej strane, plodí dialogické diskurzy, ktoré sú otvorené transcendencii. V digitálnej ére považuje za naliehavo potrebné podporovať humanistickú víziu, aby sme sa my nestali služobníkmi technológie. Po prednáške vzniklo podnetné prostredie na prediskutovanie ďalších otázok súvisiacich s rozmanitými témami, okrem iného aj s objektivitou vedy a vedeckého poznania alebo s tradíciou rétoriky či literárneho vzdelávania na španielskych univerzitách. V rámci otázok či postrehov sa diskutujúci taktiež dotkli podmienok akademickej práce v kontexte aktuálnych požiadaviek, ktoré sú na vedeckých a pedagogických pracovníkov kladené na vysokých školách a univerzitách.
Toto podujatie bolo podporené Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-23-0586 a vzišlo z aktivít v rámci projektu Kritická reflexia slovenského literárnovedného a translatologického výskumu v kontexte západoeurópskej tradície a súčasnej podoby humanitných štúdií, ktorý vedie doc. Magda Kučerková z Katedry romanistiky a germanistiky a na ktorom sa spolupodieľajú aj kolegovia z Katedry slovanských filológií, z Katedry translatológie (Filozofickej fakulty) a z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr (Fakulty stredoeurópskych štúdií).
Vďaka tematickému zameraniu sa prednáška stala taktiež súčasťou aktivít realizovaných počas Týždňa vedy a techniky.
Doc. Mgr. Monika Šavelová, PhD., FF - Katedra translatológie, foto: PaedDr. Peter Horváth, doc. Mgr. Monika Šavelová, PhD.