Konferencia ukázala, že hľadanie cesty kresťanskej nádeje pre dnešok musí byť sprevádzané trpezlivosťou a otvorenosťou. Náboženská výchova v škole má skutočný potenciál iniciovať premenu.
V Poprade sa uskutočnilo 21. stretnutie EuFRES, na ktorom mala svoje zastúpenie aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. EuFRES alebo Európske fórum pre náboženskú výchovu v školách je organizácia združujúca odborníkov z rôznych európskych krajín, ktorí sa venujú výskumu v oblasti školského vyučovania náboženstva. Je súčasťou CoGREE, koordinačnej skupiny pre náboženstvo vo vzdelávaní v Európe, ktorá reprezentuje viaceré organizácie podobného zamerania pred európskymi inštitúciami a snaží sa v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach obhájiť právo a prístup všetkých detí a mladých ľudí k náboženskému vzdelávaniu.
Odolnosť a kresťanská nádej
Členovia EuFRES sa stretávajú v pravidelných dvojročných intervaloch, aby spolu diskutovali o aktuálnych témach náboženského vzdelávania. Tohtoročné stretnutie v Poprade v dňoch 3. – 7. apríla 2024 reflektovalo tému Odolnosť a kresťanská nádej: Náboženská výchova ako základná hnacia sila v čase krízy. Hlavnými rečníkmi boli prof. Dr. Zbigniew Formella, riaditeľ Inštitútu psychológie Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme a prof. Dr. Claudia Gärtner z Inštitútu pre katolícku teológiu Technickej univerzity v Dortmunde.
Profesor Zbigniew Formella predniesol príspevok s názvom Mladí ľudia po pandémii: vnímanie reality a prijaté rozhodnutia. V prvej časti prednášky ponúkol prehľad súčasných výskumov, ktoré odrážajú, ako sa rôzne krízy podpisujú na situácii a prežívaní mladých ľudí. Potvrdil, že dnešná generácia mladých ľudí je veľmi zraniteľná. Od predošlej sa líši emotívnym založením a nedôverou vo vlastnú budúcnosť. Zriedka sa v 18 rokoch cítia zrelými a z rôznych dôvodov aj odkladajú odchod z rodičovského domu, nástup do práce či založenie vlastnej rodiny. Výskumy tiež ukazujú, že pandémia a dištančné vzdelávanie sa negatívne podpísali pod nárast duševných porúch detí, z ktorých mnohé majú ťažkosti obnoviť svoju účasť na sociálnom živote. Profesor Formella ďalej reflektoval možnosti pomoci mladým ľuďom. Vyznačil niekoľko pedagogicky účinných smerov, ktorými sa z jeho pohľadu môžeme uberať, ak chceme dosiahnuť želané zmeny. Môžeme sa snažiť pomôcť deťom osvojiť si nové návyky. Môžeme vytvárať podmienky pre rozvoj ich poznania, a tak rozvíjať kognitívne predpoklady pre zodpovedné životné voľby. Sústredením sa na hľadanie príležitostí pre kooperáciu môžeme mladej generácii pomôcť znovuobjaviť hodnotu vzťahu. Sumárne povedané, deťom a mladým ľuďom pomôžeme prevziať zodpovednosť za seba a za svoje skutky, ak sa zameriame na ich komplexný osobnostný rast.
Prof. Formella následne informoval o prieskume, ktorý uskutočnil katolícky časopis La Croix na vzorke takmer 700 francúzskych seminaristov. Z dotazníka, ktorý vyplnili dve tretiny z nich, vyplynulo, že väčšina z nich pochádza z komunít, ktoré žili svoju vieru – predovšetkým z praktizujúcich katolíckych rodín. Pozitívne sa na ich nádeji do budúcnosti a zápale pre službu druhým podpísali aj skúsenosti s farským spoločenstvom, skauting (referuje o tom až 56% oslovených) či účasť na Svetových dňoch mládeže. Tieto zistenia potvrdzujú význam komunity pri formovaní odolnosti a nádeje. Záver príspevku patril výzve hľadať rovnováhu medzi osobným napredovaním a socializáciou mladého človeka. Zdôraznená bola aj úloha vychovávateľa (rodiča, učiteľa), ktorý trávi s deťmi a mladými kvalitný čas, zahŕňajúci spoločné premýšľanie a pozvanie prevziať osobnú zodpovednosť a záväzok.
Náboženská výchova ako motor osobnej a spoločenskej zmeny
Profesorka Claudia Gärtner vystúpila s príspevkom Prínos náboženského vzdelávania k posilneniu (empowerment) a kresťanskej nádeji v čase krízy. V úvode prednášky vyjadrila postreh, že súčasná doba kumuluje vzájomne prepojené krízy – ekologickú, spoločenskú a ekonomickú. Následne rozlíšila a na príklade klimatickej krízy, pandémie koronavírusu a vojny na Ukrajine ilustrovala dve dimenzie odolnosti: obrannú, pri ktorej ide o zvládanie krízy a prispôsobenie sa, a konštruktívnu, ktorej efektom je hľadanie riešení kríz. Odhalila aj ďalšie napätia, ktoré sa skrývajú za konceptom odolnosti: individualizovaná verzus regionálna odolnosť, psychické a náboženské zvládanie krízy, hľadanie stratégií odolnosti pre obete verzus apel na zodpovednosť pôvodcov krízy.
Napätia sa podľa nej nevyhýbajú ani náboženskému konceptu odolnosti. Ten zahŕňa schopnosť prispôsobiť sa podmienkam, ale aj zastať sa obetí a zasadiť sa za spravodlivosť. Náboženská výchova by teda nemala byť zameraná len na uistenie veriaceho, ale aj na jeho vyrušenie a prebudenie. V realite života veriaceho človeka Božiu prítomnosť neraz strieda obdobie zdanlivej neprítomnosti, tak ako Veľkonočné ráno nasleduje po Veľkom piatku. Práve reflexia a integrácia týchto skutočností odhaľuje potenciál náboženskej výchovy v čase krízy. No podľa Claudie Gärtner nemožno zostať pri reflexii a prijatí dynamizmu života. Potrebná je tiež angažovanosť, prorocká kritika, súcit, solidarita a spravodlivosť, ktoré sa dosahujú vhodným vzdelávaním a participáciou. Prekážkou by tu mohlo byť také poňatie náboženského vzdelávania, ktoré uviazlo v ideologickej pasci.
Účastníkov konferencie informovala, že za účelom prevencie tohto javu v náboženskej výchove bol v Nemecku prijatý tzv. Schwerter Konsent (2022). Ide o šesť princípov, ktorými sa má riadiť kultúra kresťanskej náboženskej výchovy v školách. V súlade s nimi by náboženské vzdelávanie malo byť: 1. kontroverzné, čo znamená, že o rôznych sporných veciach (nie o ľudských právach alebo vedeckých poznatkoch) by sa malo diskutovať kontroverzne, pri súčasnom zachovaní kritérií racionality a argumentácie; 2. kritické, a teda reflektujúce rôzne mocenské vzťahy a sociálne ideológie; 3. konštruktívne, čiže ohlasovaním Božieho kráľovstva otvárajúce perspektívu nádeje „proti každej nádeji“; 4. „pozičné“, teda ponúkajúce a sprehľadňujúce voľbu (pozíciu) obhajoby marginalizovaných a vytvárajúce priestor pre jej kritickú reflexiu; 5. participatívne, to jest zapájajúce do procesu učenia žiaka akéhokoľvek osobného zázemia, aby sa učil konať podľa vlastného náboženského presvedčenia a v záujme mieru, spravodlivosti a zodpovednosti za stvorenie; 6. praktické, pretože jedine tak môže náboženská výchova pôsobiť ako motor osobnej a spoločenskej zmeny.
Témy konferencie v perspektíve osobných skúseností
Hlavné prednášky vyvolali živé diskusie, ktoré pokračovali v pracovných skupinkách. Tie boli odlíšené jazykovo, pričom rokovacími jazykmi boli poľština, nemčina, taliančina a angličtina. Miešané skupinky umožnili účastníkom vidieť recepciu témy konferencie v perspektíve osobných skúseností zástupcov rôznych krajín a modelov náboženského vzdelávania.
Faktor internacionalizácie bol ešte viac posilnený príspevkami ďalších rečníkov, ktorí boli zaradení do programu. Stretnutí a spoločného hľadania sa zúčastnili odborníci z Poľska, Slovenska, Českej republiky, Nemecka, Rakúska, Španielska, Talianska, Slovinska a Chorvátska. Našu univerzitu zastúpila doc. Mgr. Andrea Blaščíková, PhD., z Ústavu pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda FF UKF, ktorá vystúpila s príspevkom reflektujúcim tému odolnosti a nádeje na základe osobnej korešpondencie s učiteľmi náboženskej výchovy, ktorí absolvovali štúdium na UKF v Nitre.
Konferencia ukázala, že hľadanie cesty kresťanskej nádeje pre dnešok musí byť sprevádzané trpezlivosťou a otvorenosťou. Nezaobíde sa bez rozvinutia hlbokej osobnej spirituality i odvážnej aktívnej participácie, uznania zraniteľnosti i objavenia sily nádeje, podpory žiaka i sprevádzania učiteľa, intelektuálneho rozvoja, ale aj dialógu, bratstva a kooperácie. Náboženská výchova v škole má preto skutočný potenciál iniciovať premenu. O to nástojčivejšie sa na konferencii ozývali hlasy poľských kolegov, informujúce o reštrikciách školskej náboženskej edukácie v Poľsku. Taktiež sa ukázalo, že mnohým účastníkom konferencie leží na srdci nielen individuálna odolnosť, ale aj záujem o spoločný životný priestor nás všetkých, či už ide o sociálne alebo environmentálne dianie. Všetky tieto myšlienky, ako aj bohatý, na región Spiša zameraný kultúrny program a mnoho možností pre dialóg obnovovali vzájomné väzby a vnášali do stretnutia priateľskú atmosféru.
Osobitná vďaka za tohtoročnú konferenciu patrí generálnemu tajomníkovi EuFRES doc. ThDr. Tiborovi Reimerovi, PhD., a Katolíckemu pedagogickému a katechetickému centru v Levoči, ktoré na konferencii zastupovali jej bývalý riaditeľ Roman Vitko a súčasný riaditeľ Branislav Kožuch. Konferenciu finančne podporila Nadácia Renovabis.
Doc. Mgr. Andrea Blaščíková, PhD., FF - Ústav pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda FF, foto: Mirek Jan Chmielewski
