Náš čas je univerzitným periodikom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Doposiaľ vyšiel v 26 ročníkoch v printovej podobe a bol zdarma rozširovaný na akademickej pôde. V roku 2022 sa mení jeho podoba na online verziu, nemení sa však jeho zameranie. Aj v digitálnej podobe bude Náš čas čitateľom prinášať množstvo zaujímavých informácií - rozhovory s významnými osobnosťami našej univerzity, pravidelné rubriky, články o dôležitých udalostiach zo života UKF, o projektoch, mobilitách, publikačnej aktivite, o výsledkoch vo vede, výskume i umeleckej činnosti, takisto články o úspechoch našich vysokoškolákov a postrehy z ich študentského života. Veríme, že čitatelia si rovnako ako printovú verziu obľúbia aj online podobu časopisu a aj vďaka ich názorom a podnetom bude Náš čas stále lepší a kvalitnejší.
Cenu rektora Univerzity Konštantína Filozofa získal český film Technické klenoty – Pivovary
Na festivale Agrofilm 2024 ocenili 14 dokumentov. Hlavnú cenu tohto medzinárodného podujatia porota udelila nemeckému dokumentu Komu patrí svet – Plodiny.
Aj počas tohto jubilejného 40. ročníka Medzinárodného filmového festivalu dokumentárnych filmov Agrofilm 2024 prilákali najmä študentov na pôdu UKF zaujímavé prednášky a tematicky ladené krátke dokumenty českých a slovenských tvorcov. Naša univerzita a Fakulta prírodných vied a informatiky UKF ako partneri festivalu, ktorý sa konal 30. septembra až 5. októbra 2024, pripravili dva premietacie dni 1. a 2. októbra 2024. Garantmi festivalu na našej univerzite boli prof. RNDr. Mária Bauerová, PhD., prorektorka pre vedeckovýskumnú činnosť UKF, a prof. RNDr. Radoslav Omelka, PhD., prodekan pre vedu a výskum FPVaI.
Erasmus+ expedícia do exotiky splnila cieľ
Prvý deň otvorila prednáška odborníkov z Katedry ekológie a environmentalistiky FPVaI UKF prof. Mgr. Ivana Baláža, PhD., Mgr. Imricha Jakaba, PhD., a Mgr. Jakuba Koššu s názvom Poznávanie mongolskej divočiny, po ktorej sa divákom premietli filmy s tematikou ekológie a geografie.
Expedícia do málo prebádanej a stále tajomnej ázijskej krajiny bola pre zamestnancov Fakulty prírodných vied a informatiky UKF prameňom cenných vedeckých poznatkov, nezabudnuteľných skúseností a zážitkov. Uchvátila ich exotika a čaro neznámeho - nádherná príroda, fauna a flóra, akú v mnohých prípadoch v našich končinách nepoznáme, iná kultúra a zvláštne tradície. Ich pracovná cesta v rámci programu Erasmus+ sa začala 27. júna 2024, v Mongolsku strávili celkovo 14 dní a priamo terénna expedícia trvala 9 dní.
Ako nám povedal prof. Mgr. Ivan Baláž, PhD., cieľom návštevy okrem expedície bolo nadviazať spoluprácu s mongolskými kolegami z Ústavu biológie na Mongolskej akadémii vied a z Katedry biológie Mongolskej národnej univerzity. Podpísali memorandum o spolupráci, v rámci ktorej sa zamerajú najmä na výskum a ochranu biodiverzity.
„My už s touto krajinou vlastne máme spoluprácu, pretože od minulého roka mám doktoranda zo spomínaného Ústavu biológie. Pracuje na Katedre ekológie a environmentalistiky FPVaI UKF a študuje priestorovú aktivitu istého druhu mongolského srnca. Svoju tému na uvedenom druhu rieši v nevyhnutných prípadoch v Mongolsku, ale väčšinou času je na UKF a pomáha nám pri riešení našich úloh,“ uviedol profesor Baláž.
Samotná expedícia bola pre našich kolegov prekvapením z viacerých dôvodov. Očakávali napríklad vyššie teploty. „Domáci nám hovorili, že v lete je na púšti Gobi aj 40°C, my sme zažili teplotu tak do 30°C, čo bolo veľmi príjemné. Prekvapujúce tiež bolo, že sme si v púšti užili dážď. Zrážky tu bývajú mimoriadne zriedkavo, tunajší ľudia nám povedali, že tam nepršalo už desiatky rokov,“ spomína na expedíciu profesor Ivan Baláž.
„Keď nás tu zastihol dážď, očakávali sme, že piesok bude vodu absorbovať, ale na jeho povrchu sa spočiatku vytváral taký akoby nepremokavý film, rôzne mláky, a keď sme po piesku išli autom, kĺzali sa nám kolesá.“
Cieľom pracovníkov UKF v Mongolsku bolo spoznávanie biodiverzity so zameraním na drobné cicavce. Odchytávali ich do živolovných pascí a mali možnosť ich voľne sledovať. „Bolo pre nás zaujímavé ich spoznávať, pretože je to iná fauna ako na Slovensku, napríklad pieskomily, ktoré sa u nás často chovajú ako teráriové zvieratá, či pišťuchy. Isté druhy máme spoločné, ale žije tam dosť odlišných druhov. Po prvýkrát sme tieto zvieratá videli vo voľnej prírode,“ dodal profesor Baláž.
Ekologické hospodárenie s lepšími výsledkami
Druhý deň premietania filmov s tematikou biológie uviedla prednáška doc. RNDr. Vladimíra Langrafa, PhD., z Katedry zoológie a antropológie FPVaI UKF s názvom Význam hmyzu v agroekosystémoch. Spomenul funkcie a význam vybraných druhov opeľovačov, epigeických skupín hmyzu, ale aj škodcov.
„Opeľovania sa týka len určitá časť skupiny hmyzu, rovnako dôležité sú aj epigeické skupiny hmyzu, ktoré sa podieľajú na kolobehu živín v pôde tým, že rozkladajú rastlinnú, ale aj živočíšnu zložku a tak pôdu obohacujú o živiny,“ skonštatoval docent Langraf, ktorý sa v rámci svojho výskumného zamerania venuje všeobecne hmyzu. Sleduje najmä to, ako sa správajú epigeické skupiny hmyzu v agroekosystémoch, všíma si aj rozdiely v ich výskyte medzi ekologickým a konvenčným hospodárením.
Ekologické hospodárenie má podľa jeho slov výrazne lepšie výsledky, čo sa týka bohatstva počtu jedincov epigeických skupín hmyzu. V prednáške takto porovnával rozdiely medzi plodinami, ale aj samotné plodiny. „Napríklad u pšenici to vychádza rozdiel až 38 percentilných bodov medzi zachytenými jedincami v ekologickom a konvenčnom hospodárení.“
Docent Langraf v rámci svojho výskumu sleduje aj škodcov, napríklad vo vinohradníctve, kde sa zaoberá cikádami. „Druh Scaphoideus titanus prenáša bakteriálny patogén Candidatus phytoplasma vitis (zlatisté žltnutie viniča) na vinič, ktoré spôsobuje žltnutie listov a postupný zánik rastliny. Venujem sa tiež odchytu škodcov pomocou lepivých doštičiek v sadoch, napríklad na slivke, marhuli, ale aj v baze, na rakytníku či orechu.“
Festival udelil ocenenia
Festival Agrofilm 2024 prezentuje dokumentárne filmy z oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva, vedy, výskumu a trvalo udržateľného hospodárenia. Do aktuálneho ročníka festivalu bolo prihlásených 82 filmov tvorcov zo 17 krajín sveta. Rezonovali témy ochrany zdrojov a trvalo udržateľného hospodárenia naprieč celým agrosektorom, ale aj problematika zodpovedného prístupu spotrebiteľa k potravinám. Hlavným organizátorom festivalu bolo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum v Lužiankach, garantom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Festival sa začal 30. septembra 2024 slávnostným otvorením v priestoroch NPPC v Lužiankach a končí sa 5. októbra 2024 premietaním v kinosálach Mlyny Cinemas v Nitre. Prihlásené filmy, vrátane súťažných, mohli záujemcovia vidieť zadarmo počas online premietania, v NPPC v Lužiankach, v Nitre, Rišňovciach, Bratislave, Trnave, Štiavnických Baniach, Tatranskej Lomnici aj na univerzitnej pôde - na UKF v Nitre, SPU v Nitre, TU vo Zvolene či UVL v Košiciach.
Najlepšie dokumenty 40. ročníka Agrofilmu boli ocenené 4. októbra 2024 na záverečnom slávnostnom ceremoniáli v priestoroch multikina Mlyny Cinemas v Nitre. Cenu rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre získal český dokument Technické klenoty – Pivovary. Hlavnú cenu Agrofilmu 2024 si odniesol nemecký film Komu patrí svet – Plodiny. Naše prežitie závisí od semien rastlín a dokument kladie v tejto súvislosti existenčné otázky.
Kto nestihol sledovať dokumenty počas prvých dní festivalu, mohol ešte v sobotu 5. októbra zájsť do kina Mlyny Cinemas v Nitre, kde premietali to najlepšie z festivalu. V sobotu večer ešte pokračovalo aj online premietanie filmov cez www.agrofilm.sk.
Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií, www.agrofilm.sk, foto: Bc. Lubo Balko, R – Oddelenie médií