Jej vzorom bola prvá pani učiteľka na základnej škole, preto už od detstva snívala o rovnakom povolaní. V dospievaní sa jej snaha pomáhať ľuďom pri zdravotných problémoch pretavila do túžby byť zdravotnou sestrou. Pôsobenie na našej univerzite jej napokon umožnilo realizovať oba sny. Doc. PhDr. Andrea Solgajová, PhD., patrí k ľuďom, ktorí svoju prácu považujú za poslanie a vzdelávanie a napredovanie v odbore za svoju povinnosť.

Povolanie, ktoré si vybrala, je náročné fyzicky, ale predovšetkým psychicky. Na to, či niekedy svoju voľbu oľutovala, jednoznačne odpovedala nie. Docentka Andrea Solgajová, vedúca Katedry ošetrovateľstva na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, svoju prácu miluje, vníma ju ako svoje poslanie pomáhať ľuďom a zároveň pripravovať a formovať budúce generácie zdravotných sestier.

To, aké jej toto povolanie výnimočné, náročné a potrebné, sa s mimoriadnou naliehavosťou ukázalo v uplynulom období, kedy svet a Slovensko postihla pandémia šírenia vírusu covid-19. Kritická situácia si vyžadovala okamžité riešenia. Študenti ošetrovateľstva realizovali prax v plnom rozsahu, nasadení v prvej línii. Hoci boli teoreticky odborne pripravení, okolnosti si neraz vyžadovali učiť sa nové veci priamo „za chodu“. Mnohí zo študentov odboru sa navyše rozhodli pomáhať ako dobrovoľníci - na úkor svojho voľného času i počas sviatkov pôsobili v rôznych zdravotníckych zariadeniach nielen v Nitre.

Covidové obdobie preverilo ich sily
Byť sestrou a pracovať v zdravotníctve nemôže každý. Táto pozícia si okrem profesných vedomostí a zručností vyžaduje aj isté osobnostné predpoklady a danosti, najmä psychické.
„Je to predovšetkým o osobnosti. Profesionálna príprava je jedna stránka, ale osobnosť je kľúčová. Tu vnímame a zároveň posledné roky reflektujeme na podporu zvládania záťaže u študentov ošetrovateľstva. Je to trend, ktorý sa skúma celosvetovo. Vplyv klinickej praxe, prostredia, utrpenia pacienta a mnohé ďalšie faktory sú vyhodnotené ako stresory, ktorým je potrebné sa venovať,“ objasňuje doc. Andrea Solgajová jeden z aspektov náročnosti tohto povolania.

„Študenti ošetrovateľstva sú v porovnaní so študentmi iných študijných odborov viac zaťažení, a to nielen počtom hodín počas štúdia, ale aj ďalšími, už spomínanými faktormi. Aj silná osobnosť môže podľahnúť veľkému tlaku a môže u nej prísť k vyhoreniu, či už počas štúdia alebo po jeho ukončení. Na toto treba apelovať a starať sa o psychickú pohodu sestier.“

Koronakríza od roku 2020 postihla celú spoločnosť, školstvo nevynímajúc. Vyťaženie v rámci pracovného, pedagogického či výskumného pôsobenia znásobili aj aktivity v nemocniciach, kde pedagógovia FSVaZ UKF pomáhali aj so svojimi študentmi. Doc. Solgajová toto obdobie hodnotí ako veľmi náročné.

„Keď sa na to pozriem spätne, ani neviem, ako sme to zvládli. Patrili sme k študijným odborom, ktoré dostali výnimku a študenti museli realizovať klinické cvičenia – prax v plnom rozsahu. Som hrdá na mnohých našich študentov, ktorí na kritickú situáciu hneď zareagovali a rozhodli sa ako dobrovoľníci pomáhať v rôznych zdravotníckych zariadeniach naprieč celým Slovenskom,“ spomína naša kolegyňa na obdobie, ktoré preverilo fyzické ale najmä psychické sily pedagógov i študentov FSVaZ.

„Na Katedru ošetrovateľstva sme dostávali ďakovné listy, v ktorých chválili odbornosť a prístup našich študentov. Išlo o študentov všetkých ročníkov katedry. Najviac prekvapivé bolo pre nás najmä to, že mnohí prváci, ktorí viac-menej nemali žiadnu skúsenosť v klinickej praxi, sa prihlásili ako dobrovoľníci a v čase vianočných sviatkov boli mimo svojich rodín, odhodlaní pomáhať tam, kde ich najviac potrebovali. Veľké ďakujem patrí všetkým študentom a zároveň aj kolegyniam, ktoré koordinovali dobrovoľnícku činnosť študentov, komunikovali s mnohými zdravotníckymi zariadeniami, samosprávnymi krajmi a ďalšími inštitúciami a zároveň vykonávali podpornú činnosť v nemocnici, na oddeleniach, klinikách a vo vakcinačnom centre. Okrem týchto aktivít v plnej miere participovali na zabezpečení vzdelávania a na ďalších úlohách.“

Od učiteľky k sestre
Docentka Andrea Solgajová pochádza z obce neďaleko Nitry, kde vyrastala i chodila do školy. Na svoje detstvo, školské i študentské časy si spomína ako na veľmi krásne obdobie. Vždy mala záujem učiť sa, spoznávať nové veci, rozvíjať sa. Už počas základnej školy v nej začala rásť túžba podobať sa osobnostiam, ktoré obdivovala.

„Moje prvé spomienky na to, čím som ako malá chcela byť, sa spájajú práve s rolou učiteľky. Moja prvá pani učiteľka na základnej škole mi bola vzorom. Mala dar nielen učiť, ale aj rozvíjať danosti každého jedného dieťaťa v tom, v čom vynikalo. Obdivovala som jej prístup, záujem a zanietenosť, to, ako sa nám vedela priblížiť a dať nám všetko, čo mohla. Som jej vďačná za jej podporu, smerovanie, za to, čím som, za to, že môžem niesť a plniť toto poslanie,“ vracia sa doc. Solgajová do školských čias. V období dospievania sa jej pozornosť rozšírila aj o záujem pomáhať ľuďom pri zvládaní zdravotných problémov, preto sa jej sen byť učiteľkou preniesol do inej roly - byť sestrou.

„Voľba strednej školy bola preto jednoznačná. Okrem túžby pomáhať trpiacim bola silným motívom výberu školy aj moja osobná skúsenosť z blízkeho okolia, ktorá ma utvrdila v tom, že chcem byť sestrou. V roku 1994 ma prijali na Strednú zdravotnícku školu v Nitre, čo vo svojom živote vnímam ako významný medzník. Už od tohto obdobia sa začala formovať moja profesionálna dráha. Počas štúdia som bola veľmi angažovaná nielen v školských ale i v mimoškolských aktivitách. Po úspešnom ukončení školy som získala odbornú spôsobilosť na výkon povolania sestra,“ hovorí doc. Solgajová. „Už od tretieho ročníka však vo mne driemala neodbytná myšlienka nielen byť sestrou, ale aj učiť sestry. V tejto snahe mi bola silným vzorom moja triedna pani učiteľka na „zdravotke“. A tak počas pôsobenia v klinickej praxi ako sestra na neurologickej klinike na JIS vo Fakultnej nemocnici v Nitre som začala študovať na univerzite.“

Jej voľbou bola univerzita, na ktorej bolo možné študovať externe. Štúdium popri práci v nemocnici bolo náročné, ale celkovo ho hodnotí veľmi pozitívne. Učili ju pedagógovia, ktorí boli uznávanými odborníkmi v oblasti ošetrovateľstva a medicíny na Slovensku, mnohí z nich aj v zahraničí. Ich erudícia, odborné skúsenosti, ľudský prístup a zanietenosť pre rozvoj ošetrovateľstva v spojení s možnosť prepojiť teóriu s praxou sa výrazne podieľali na formovaní jej odborného i osobnostného profilu. Celkový prístup pedagógov na univerzite jej pomohol v snahe byť tolerantnou a prijímajúcou názor aj iného, byť podpornou a schopnou tvoriť tím.

Magisterské štúdium v odbore ošetrovateľstvo a rehabilitácia úspešne ukončila v roku 2004 na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Tu v roku 2010 absolvovala aj doktorandské štúdium v odbore ošetrovateľstvo. V rovnakom odbore akademický titul „doktor filozofie“ (PhDr.) získala v roku 2006 na Fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

„Som veľmi rada, že môžem skonštatovať, že za celé moje študentské obdobie som mala šťastie na učiteľov, ktorí mi boli vzorom, podporovali a motivovali ma ísť ďalej. Počas doktorandského štúdia bola mojou školiteľkou doc. PhDr. Gabriela Vörösová, PhD. - práve vďaka nej som sa mohla ďalej rozvíjať, posúvať hranice nášho odboru viac medzinárodným smerom a získať vedecko-pedagogický titul docent v odbore ošetrovateľstvo, ktorý som v roku 2018 úspešne obhájila na Jihočeskej univerzite v Českých Budějoviciach,“ uviedla docentka Andrea Solgajová.

Na Katedru ošetrovateľstva FSVaZ UKF v Nitre nastúpila v roku 2007, kde pôsobila ako odborný asistent v študijnom programe ošetrovateľstvo. V rokoch 2011 - 2013 a 2015 - 2018 bola menovaná do funkcie zástupkyne vedúcej katedry a od apríla 2018 je v pozícii vedúcej katedry.

„V rámci môjho pôsobenia na UKF som mala možnosť zúčastniť sa viacerých vedeckých a odborných stáží, ako napríklad na vzdelávacích programoch Reflection Masterclass Radboud University v Holandsku v roku 2011 a na University Hospital v nemeckom Lübecku v roku 2012, o päť rokov neskôr na odbornej stáži na University of Essex, Colchester a v roku 2018 na King’s College London, obe vo Veľkej Británii, ďalej na prednáškových pobytoch na Univerzitě Tomáše Bati v Zlíně v Českej republike v roku 2011, v roku 2018 na State University of Applied Sciences in Nowy Sacz v Poľsku či na University of Turku vo Fínsku v rokoch 2021 a 2022.“

Teoretické vedomosti aj reálny kontakt s pacientom v praxi
Profesionálnym zameraním doc. Solgajovej je výučba neurologického ošetrovateľstva, výskum v ošetrovateľstve a evidence based practice, teda ošetrovateľstvo založené na dôkazoch. Tieto predmety patria k špecifickým a nosným témam študijného odboru a programu ošetrovateľstvo a sú súčasťou pregraduálneho vzdelávania. Je tiež študijnou poradkyňu pre študentov špecializačného študijného programu ošetrovateľská starostlivosť o dospelých.

„Študijný odbor ošetrovateľstvo patrí medzi jedno zo šiestich regulovaných povolaní, čo znamená, že vzdelávanie je nastavené vo všetkých európskych krajinách jednotne podľa smernice Európskej únie. Ide o študijný program, ktorý pripravuje k odbornej spôsobilosti byť sestrou v praxi. Jednou zo základných požiadaviek je predpísaný počet hodín prípravy - 4 600 h, z toho minimálne polovica musí byť prax,“ objasňuje pedagogička.

„Laicky vysvetlené, ide o to, že sestra napríklad v starostlivosti o pacienta s neurologickým ochorením, povedzme s cievnou mozgovou príhodou, musí na jednej strane poznať príznaky ochorenia, diagnostiku a liečbu, ale zároveň je v jej kompetencii riešiť pacientove problémy súvisiace so vznikom daného ochorenia, ako napríklad bolesť, narušené prehĺtanie, narušenú pohyblivosť a podobne, a tiež musí realizovať ošetrovateľskú starostlivosť. A preto je nevyhnutná prax a reálny kontakt s pacientom, neustále precvičovanie a zdokonaľovanie praktických výkonov. Nie je to teda len realizovanie odporúčaní lekára, ako si mnohí ľudia myslia, ale ide aj o samostatné rozhodovanie sestry a realizovanie ošetrovateľských intervencií.“

Ako ďalej Andrea Solgajová vysvetlila, po absolvovaní bakalárskeho štúdia ošetrovateľstvo absolvent získava odbornú spôsobilosť pre výkon povolania sestra. Môže pracovať na akomkoľvek úseku v nemocnici alebo v ambulancii, lebo príprava je všeobecná. Po roku praxe má ale možnosť absolvovať špecializačné štúdium v rôznych odboroch, čím získa väčšiu špecializáciu na daný odbor a úspešným absolvovaním sa stáva sestrou špecialistkou. „Momentálne máme na našom pracovisku akreditovaný špecializačný študijný program ošetrovateľská starostlivosť o dospelých - sestra špecialistka v odboroch chirurgie, internom lekárstve a v onkológii, a ošetrovateľská starostlivosť v komunite,“ doplnila docentka.

Študijný odbor ošetrovateľstvo pripravuje sestry, nie ošetrovateľov, ako si mnohí myslia, zdôrazňuje doc. Solgajová. Vzdelávanie sestier v súčasnosti podľa nej už nemožno porovnávať so vzdelávaním v minulosti na stredných zdravotníckych školách. Nová doba kladie pred sestry nové výzvy. Ide o odbor, kde je s exponenciálnych nárastom poznatkov v oblasti medicíny potrebné zvyšovať vedomosti u sestier.

„Sestra sa učí procesu, v rámci ktorého využíva kritické myslenie a u každého pacienta s prihliadnutím na individuálne požiadavky rozhoduje a reflektívne uvažuje o voľbe ošetrovateľských intervencií. Vzhľadom na nové globálne problémy, ktoré si vyžadujú riešenia aj z pohľadu sestier, je potrebné reflektovať na tieto zmeny,“ konštatuje odborníčka s tým, že je dôležité podporovať vzdelávanie v odbore ošetrovateľstvo, robiť ho viac atraktívnym a zaujímavým pre generáciu Z.

Výzvy sú podľa nej aj na strane pedagógov. Kľúčové je zvyšovanie kompetencií v uplatnení digitálnych technológií a v aplikovaní učenia založeného na dôkazoch. „V súčasnosti práve naša Katedra ošetrovateľstva a moje kolegyne a kolegovia reflektujú na tieto požiadavky - sú súčasťou vzdelávacích aktivít zameraných na zvyšovanie týchto kompetencií cez projekt A new Agenda for Nurse Educator in Europe – Erasmus+ project, s cieľom preskúmať a opísať kompetencie a potrebu kontinuálneho vzdelávania u vzdelávateľov sestier.“

Modernizácia vzdelávania v ošetrovateľstve
Vďaka množstvu pracovných povinností je bežný deň docentky Andrey Solgajovej vždy iný, ale veľmi pestrý. Čo konkrétne robí, záleží od toho, či v daný deň učí na UKF alebo pôsobí v nemocnici. Počas týždňa zabezpečuje aj teoretické aj praktické vzdelávanie.

„Praktická príprava prebieha v nemocnici. Ja som so študentmi konkrétne na neurologickej klinike, kde som odbornou garantkou, robím tzv. supervíziu praktických cvičení a podieľam sa na praktickom precvičovaní odborných výkonov, ako je napríklad odber krvi, príprava terapie či príprava pacientov na vyšetrenia,“ hovorí pedagogička, ktorá veľmi intenzívne spolupracuje aj s lektorkami – sestrami na danom oddelení či klinike. Okrem pedagogických aktivít sa v každej voľnej chvíli venuje aj vedeckej činnosti, a to výskumným aktivitám vyplývajúcich z projektov a písaniu odborných a vedeckých článkov.

„Neodmysliteľnou činnosťou v práci pedagóga je aj potreba vzdelávať sa v inovatívnych technológiách vo výučbe. Momentálne sa školíme v používaní simulačných figurín pre nácvik odborných výkonov v simulačnom prostredí. Popri tom všetkom je potrebné rozvíjať činnosť katedry aj ďalším smerom - a to rozvojom mimoškolských aktivít orientovaných k podpore a ochrane zdravia.“

Ako vedúca katedry vraví, má veľkú výhodu v tom, že všetky jej kolegyne a kolegovia na pracovisku sú autoritami vo svojich odboroch a sú veľmi zanietení pre rozvoj odboru a vzdelávania. Každou jednou aktivitou, či už publikačnou alebo výskumnou, sa ona, jej spolupracovníci i celá katedra snažia posúvať hranice poznania v odbore ošetrovateľstvo stále dopredu.

„Napredujeme každým rokom, snažíme sa udržať krok so súčasným tempom vzdelávania. Našou najväčšou snahou je trend modernizácie vzdelávania v našom odbore podporou digitalizácie a aplikovaním moderných technológií vo vzdelávaní. Zároveň je našou snahou aj rozvoj medzinárodných vzťahov v odbore ošetrovateľstvo, spolupráca s významnými odborníkmi z oblasti ošetrovateľstva v rámci európskeho prostredia, napríklad s prof. Davidom Richardsom z University of Exeter vo Veľkej Británii či prof. Leenou Salminen z University of Turku vo Fínsku; ale i kooperácia v rámci severoamerického priestoru – s Dr. Sue Moorhead z University of Iowa v USA,“ priblížila doc. Solgajová trend internacionalizácie v aktivitách odboru.

„Práve spolupráca so Sue Moorhead z University of Iowa je pre mňa veľkým úspechom, keďže jej návšteva u nás na katedre a spolupráca s ňou sa spája s možnosťou vytvorenia národných klasifikačných systémov v ošetrovateľstve. Momentálne ako najväčší prínos vnímam spoluprácu s University of Turku vo Fínsku v rámci Erasmus+ projektu A new Agenda for Nurse Educator in Europe. Jeho cieľom je preskúmať a opísať kompetencie a potrebu kontinuálneho vzdelávania u vzdelávateľov sestier. Partnermi tohto medzinárodného projektu sú Fínsko, Nemecko, Malta, Škótsko, Slovensko a Španielsko.“

Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií, foto: Lubo Balko

Úspechy doc. PhDr. Andrey Solgajovej, PhD. a Katedry ošetrovateľstva FSVaZ UKF:

• V rokoch 2014 a 2015 získala Cenu rektora za vedeckú a umeleckú činnosť.
• V rokoch 2015 - 2016 a 2016 - 2017 jej bola udelená Cena rektora za medzinárodne akceptovanú publikačnú činnosť.
• Okrem výskumných projektov APVV a VEGA sa kontinuálne od roku 2007 až doteraz podieľa aj na riešení projektov podporujúcich vzdelávanie v rámci študijného odboru ošetrovateľstvo (Kultúrna a edukačná grantová agentúra/KEGA MŠVVaŠ SR; European Science Foundation/ESF).
• Podieľa sa na koordinácii medzinárodného projektu Researching Complex Interventions for Nursing/Research Networking Project (2011 - 2016).
• Zúčastnila sa viacerých vedeckých a odborných stáží na univerzitách v Česku, Poľsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku a Veľkej Británii.
• Katedra a jej pracovníci napredujú v trende modernizácie vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo podporou digitalizácie a aplikovaním moderných technológií vo vzdelávaní. Rozvíjajú medzinárodné vzťahy v odbore ošetrovateľstvo spoluprácou s významnými odborníkmi z univerzít v oblasti ošetrovateľstva z Fínska, Veľkej Británie, USA a ďalších krajín.
• Katedra spolu s univerzitami z Fínska, Nemecka, Malty, Škótska a Španielska spolupracuje na Erasmus+ projekte A new Agenda for Nurse Educator in Europe, ktorý skúma a opisuje kompetencie a potrebu kontinuálneho vzdelávania u vzdelávateľov sestier.