V tradičnej rubrike priblížila svoju prácu, voľnočasové aktivity, ale prezradila aj to, aké boli jej vysnívané povolania v detstve.

Mali ste ako dieťa svoje vysnívané povolanie?
Mnohé svoje detské sny si plním dodnes. Aj vďaka mojim deťom moje vnútorné dieťa stále zažíva nadšenie a radosť zo zážitkov, ku ktorým som sa v detstve nedostala. Čo sa týka vysnívaného povolania, bolo ich viacero, ale všetky spájala starostlivosť o iných a načúvanie ich životom. Ako dieťa som chcela byť lekárkou, herečkou, učiteľkou... Postupne som hľadala povolanie, v ktorom by som mohla vedieť o svete veci, ktoré nevie každý a môcť tieto informácie poskytovať iným, deliť sa s nimi o vlastné pohľady na svet a najmä načúvať ľuďom a deťom, môcť byť súčasťou ich života, sprevádzať ich. Dnes si myslím, že moje detské sny sa v rôznej miere realizujú v profesionálnych činnostiach, ktorým sa venujem.

Čo ste vyštudovali a prečo?
Hoci som sa po maturite rozhodovala pre viacero životných ciest, napokon som si vybrala štúdium učiteľstva psychológie a slovenského jazyka na vtedajšej Vysokej škole pedagogickej v Nitre, dnešnej UKF, ktorá je mojou alma mater. Slovenský jazyk a literatúra bola moja srdcovka, veľmi rada som ako dieťa čítala, našla som si cestu k poézii, divadlu, aktívnemu recitovaniu a bábkoherectvu. Počas štúdia na gymnáziu som sa však herectva vzdala, ale ďalšie štúdium slovenského jazyka a literatúry bolo jasné rozhodnutie. Štúdium psychológie bolo zasa logickým vyústením viacerých mojich záujmov – záujmu o človeka a pochopenie jeho prežívania, správania, myslenia, záujmu o sprevádzanie iných vtedy, keď potrebujú oporu, záujmu o seba a vlastný osobnostný rozvoj. Ale aj záujmu o podstatu herectva, o masky, ktoré si nasadzujeme v kontakte s inými ľuďmi, aby sme sa im zapáčili, alebo žili život, ktorý od nás očakávajú. Po štúdiu na UKF som sa stala učiteľkou a moje ďalšie kroky smerovali do učiteľskej praxe, ale aj do ďalšieho štúdia školskej psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave.

Odkedy pôsobíte na UKF, akými pozíciami a funkciami ste prešli?
Na UKF v Nitre pôsobím od roku 1999. Nastúpila som ako odborná asistentka na Katedru rómskej kultúry (dnes Ústav romologických štúdií) a vyučovala som psychologické predmety študentov sociálnej práce a učiteľstva. V rokoch 2001 - 2002 som pôsobila ako zástupkyňa vedúceho katedry a v roku 2003 som bola poverená aj jej vedením. Oveľa bližšia mi však bola intenzívna priama práca so študentmi. A ako zamestnankyňa skôr uprednostňujem prácu v tíme ako v priamej riadiacej pozícii. Na druhej strane som pripravená preberať zodpovednosť za procesy, ktoré umožňujú tímu rásť a dosahovať ciele. V súčasnosti som už druhé funkčné obdobie súčasťou angažovaného a nadšeného tímu – vedenia Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva. Pôsobím na poste prodekanky pre vonkajšie vzťahy a rozvoj a táto pozícia mi dáva možnosť podieľať sa na budovaní obrazu FSVaZ a na budovaní fakultnej komunity. Práve študentská a pedagogická komunita je jadro, ktoré robí zo vzdelávacej inštitúcie inšpiratívny priestor, v ktorom je možné plniť svoje sny.

Čím vás pôsobenie a práca na UKF baví, napĺňa?
Moja práca vysokoškolskej učiteľky mi dáva možnosť pracovať s ľuďmi, odovzdávať svoje poznanie, ktoré vychádza z poznania ľudí, ktorí tu boli pred nami, alebo k nemu dospeli skôr než my ostatní. Výskumná práca je výzvou hľadať odpovede na otázky, ktoré ešte neboli položené alebo zodpovedané. Tréning poradenských zručností, sociálno-psychologické výcviky, realizácia workshopov pre študentky a študentov alebo ľudí z praxe pomáhajúcich profesií mi prináša naplnenie a možnosť vnímať a podporovať osobnostný rast, spolupodieľať sa na objavovaní vlastných silných stránok a pomáhať so zvládaním problémových oblastí vo vzťahu k sebe a iným. Moje psychologické zručnosti využívam v poradenských rozhovoroch so študentkami/študentmi, mala som možnosť spolupracovať na konštituovaní Študentského centra UKF v oblasti poradenstva.

Na našej fakulte aktívne rozvíjame aj dobrovoľnícku platformu, a tak sa stretávam s ľuďmi z rôznych oblastí pomoci ľuďom v núdzi a pomáham organizovať efektívnu dobrovoľnícku pomoc so zapojením študentov FSVaZ. V minulom akademickom roku sme zaviedli aj vzdelávanie v dobrovoľníctve Service learning, v slovenčine znie názov metaforicky ako učenie sa službou iným. Predmet Service learning si u nás môže zvoliť každý študent UKF a naučiť sa vytvoriť vlastný dobrovoľnícky projekt v oblasti, ktorá je pre neho dôležitá – pomoc chudobným, utečencom, ľuďom so zdravotným postihnutím, voľnočasové aktivity pre deti, environmentálne projekty a podobne.

Ako trávite voľný čas?
Mimopracovný čas venujem svojim najbližším, sebe, svojmu okoliu. Mám veľmi rada prechádzky v prírode, turistiku. Kráčať pokojným lesom a zároveň mať priestor na rozhovory o témach, ktoré nie sú všedné, je pre mňa napĺňajúce. Počas dovolenkových dní ma teší objavovať históriu, najmä miest, ktoré na turistických mapách nepatria k pútačom. Od práce s ľuďmi si rada odskočím aj do práce v záhrade, vinici alebo ovocnom sade. Byť metaforicky spojená s mojimi koreňmi a miestom, kde žijem, mi prináša potrebný pokoj a rovnováhu.

Vaša obľúbená osobnosť, ktorá vás niečím v živote inšpiruje?
K zdrojom inšpirácie nemusím ísť ďaleko. Vzorom ľudskosti a vzťahu k životu sú pre mňa moji rodičia. Ďalšiu inšpiráciu nachádzam každodenne v interakcii s ľuďmi, v knihách, v poézii. Priestor na zdieľanie objavených myšlienok, pohľadov na svet, ale aj spätnú väzbu mi dáva môj manželský vzťah. Toto všetko posilňuje moju schopnosť vidieť svoje možnosti a dosahovať ciele. Ak by som však mala uviesť osobnosť a dielo, v ktorom pri každom otvorení nájdem myšlienku hodnú zamyslenia alebo nasledovania, tak je to pre mňa Malý princ od Antoine de Saint-Exupéryho a básne Milana Rúfusa.

Máte svoje životné motto, myšlienku?
V kontexte udalostí posledných dvoch rokov, ktoré zmenili a, bohužiaľ, stále menia svet, ktorý sme poznali, je pre mňa často zdrojom sily myšlienka, ktorej autorstvo sa pripisuje sv. Františkovi z Assisi a v rôznych obmenách sme ju počuli už možno všetci: mať odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem, prijať to, čo zmeniť nemôžem a naučiť sa rozlišovať medzi týmito situáciami.

Aké uznávate hodnoty, ktorými sa v živote i v práci riadite?
Mimoriadne dôležitý je pre mňa rešpekt k človeku. Schopnosť pozrieť sa na situáciu, v ktorej sa nachádzam s nadhľadom, zachovávanie rovnováhy medzi pokorou a hrdosťou.

Foto: archív M. Č.