V Starom divadle – vtedy Krajovom divadle v Nitre - tancoval kedysi ako náš študent a folklorista, po rokoch tu vystavuje svoje obrazy.
Výstava obrazov nášho absolventa – výtvarníka bola po troch rokoch rekonštrukcie Starého Divadla Karola Spišáka prvým podujatím v jeho priestoroch. Zaplnená Galéria Foyer ponúkla početným návštevníkom príjemný zážitok z vystavených olejomalieb, hudobného sprievodu Kataríny Vallovej a Martina Ralíka, ale aj z opätovného stretnutia priateľov a milovníkov umenia.
Výstava, ktorej vernisáž sa konala 16. februára 2023, má názov Metamorfózy hudby a pozrieť si ju môžete do konca marca 2023. Autorom diel je jeden z prvých absolventov Pedagogického inštitútu v Nitre Jozef Švikruha, ktorý našu školu ukončil v roku 1964. V galérii vystavuje vyše dve desiatky obrazov, dýchajúcich lyrickou krásou tvarov a farieb. Inšpiráciou pre ich vznik sa mu stala hudba a to najmä v pandemickom čase, keď sa ľudia takmer nestretávali.
Študoval ruštinu a výtvarnú výchovu
Mladistvo pôsobiaci výtvarník, ktorý 80-tku oslávi 12. decembra 2023, má na štúdium na našej škole veľmi milé spomienky. „Keď je človek mladý, tak je všetko krásne. Ale naozaj to boli štyri krásne roky strávené v Nitre,“ vracia sa do minulosti Jozef Švikruha, rodák z Trebichavy pri Bánovciach nad Bebravou. „Študoval som kombináciu ruština – výtvarná výchova, mojimi vyučujúcimi, na ktorých si veľmi rád spomínam, boli výtvarníci a pedagógovia Ľudovít Jelenák, Oľga Felixová a Ivan Červeň. Býval som na internáte, ktorý bol vtedy v dnešnej budove Okresného úradu na Štefánikovej triede 69.“
Počas štúdia chcel Jozef Švikruha tancovať vo folklórnom súbore. V budove na konci ulice, kde je dnes Staré divadlo, mávali nácvik členovia FS Zobor, a on sa večer chodil cez okienko na nich túžobne pozerať. „Kamarát mi potom povedal, že aj u nás na škole sa bude zakladať folklórny súbor, tak som sa stal členom súboru Pedagóg, ktorý bol predchodcom FS Ponitran. Tancoval som v ňom tri roky, dvakrát sme tancovali aj v tejto budove - vo vtedajšom Krajovom divadle - v predstavení Strakonický gajdoš a Krvavá svadba, ale aj pri iných príležitostiach. Preto keď som sa dozvedel, že výstava bude v týchto priestoroch, veľmi som sa potešil, mám na toto divadlo pekné spomienky,“ spomenul si výtvarník.
Po absolvovaní PI v Nitre začal učiť na základnej škole v bývalých Sládečkovciach, dnešnom Močenku, neskôr bol pedagógom v Devínskej Novej Vsi v Bratislave a odtiaľ odišiel na Základnú umeleckú školu do Trenčína, kde učil až do svojich 75 rokov. V tomto meste žije a tvorí dodnes.
Ťažké obdobie prekonal maľovaním
Jozef Švikruha je pedagógom celý svoj život, maľovaniu sa začal intenzívne venovať až počas pôsobenia na ZUŠ v Trenčíne. „Práca vo výtvarnom odbore ma priam nútila tvoriť, lebo deti, ktoré som učil, ma veľmi inšpirovali.“
Spočiatku sa venoval najmä krajinomaľbe krás Oravy, Liptova, Turca a Považia a tiež portrétom – maľoval poetické ženské tváre, ktoré boli jeho múzami. Posledné tri roky sa inšpiráciou k jeho tvorbe, ako už sám názov výstavy napovedá, stala hudba. Autor veľmi rád počúva najmä symfonickú, opernú a baletnú hudbu, ale aj folklór, v jeho obrazoch našli svoje spodobnenie prvé tri hudobné smery.
„Hudba a maľovanie ňou inšpirované bolo pre mňa takým relaxom a vyplynulo tiež z môjho zdravotného stavu. Ťažké ochorenie som, chvalabohu, prekonal, a potom prišla korona. Všetky tieto ťažkosti, smútky a traumy som vydal zo seba a pretavil do jedného obrazu, ktorý som vystavoval len raz,“ prezradil autor.
Keďže spoločenský život bol v tom období taký, aký bol a človek sa s tým musel nejako vyrovnať, začal sa teda venovať maľovaniu „hudobných“ obrazov, ktoré tvorí dodnes. „Do farebného podkladu vkladám fragmenty hudobných nástrojov a ďalšie motívy súvisiace s hudbou, ktoré mi napadnú pri počúvaní toho-ktorého diela. A k tomu občas sedmička vínka, takže výborná inšpirácia,“ pousmial sa Jozef Švikruha.
Možno aj výstava v Miláne
S výstavou Metamorfózy hudby sa autor pred Nitrou predstavil v Trenčíne a Púchove. Jeho diela už videli aj milovníci výtvarného umenia v Bratislave, Košiciach, Liptovskom Mikuláši; v Uherskom Hradišti a Uherskom Brode sa predstavil v rámci kolektívnych výstav. Výtvarník ako člen Umeleckej besedy slovenskej vystavoval aj v Slovinsku a Srbsku. Najbližšie ho možno čaká Miláno.
„Naši krajania žijúci v tomto meste a okolí majú svoj klub a okrem stretávania sa aj sledujú slovenský spoločensko-umelecký život. Ja dávam svoje veci na facebook a tu ma objavili. Z týchto informácií vedúca klubu zostavila o mne dvojstránku, ktorá vyjde v ich klubovom štvrťmesačníku. Majú záujem aj o reálnu výstavu mojich obrazov v Miláne, ale museli by ju finančne aj technicky zabezpečiť. Takže uvidíme...“ dodal autor.
Vernisáž moderovala herečka a umelecká šéfka súboru SDKS Danica Hudáková. Vyjadrila radosť z toho, že po troch rokoch rekonštrukcie budovy to u nich zase žije – nielen divadlom pre deti a mládež, ale aj hudobným a výtvarným umením. Život a tvorbu umelca predstavila kurátorka PhDr. Marta Hučková Kocianová. Jozefa Švikruhu charakterizovala ako „autora, ktorý každý daný hudobný motív maľuje s plným nasadením svojho maliarskeho umenia. V pretlmočení cez paletu a štetec odovzdáva zo seba všetko, čo momentálne cíti, čo ho inšpiruje k umeleckej výpovedi podporovaný tónmi skladieb svetových skladateľov. Maliar a pedagóg Jozef Švikruha je nositeľom štátneho Vyznamenania Ministerstva školstva SR a Veľkej medaily sv. Gorazda.
Ing. Jana Černáková, R - Oddelenie médií, foto: J. Č.
